Rozdiely, rozdiely....

Ako dieťa ma vždy fascinovalo prečo každý človek vyzerá inak. Prečo dvaja ľudia, ktorí každý z nich má nos, oči, ústa, uši, možno aj tvarovo podobné, ale aj tak vyzerajú obaja rôzne?
V súvislosti s chudnutím a celkovo životným štýlom, mi príde ako veľmi dôležité zdôrazniť to, že áno, naozaj je každý z nás iný.
Keď som začínala s chudnutím v januári, prečítala som si aj kopec článkov. Každý hovoril niečo iné. Nieže by som nejako chcela spochybniť to, čo mi tréneri odporúčali, ale mám rada, ak mám veci naštudované. Bola som celkom nažhavená, tak som proste študovala, čítala, hľadala. Pozerala som si jednak rôzne smery, či už chudnutia, životných štýlov a aj názory ľudí, ako sa im s tým chudne, či nemali potom nejaké zdravotné problémy. Najprv som bola veľmi zmätená. Keď som však podrobnejšie čítala práve diskusie ľudí a nezameriavala sa iba na články, tak som si naozaj potvrdila, že každý z nás je iný. Niekomu sadne toto a niekomu tamto. Niekto je spokojný s tým a iný to veľmi tvrdo odsudzuje. Ja sama som sa stretla s tým, že moju stravu odsúdilo veľa ľudí, niektorí mi povedali, že som blázon, iný, že si zničím obličky, ďalší, že mám okamžite prestať. Nepočúvala som. Som tvrdohlavá. Ja som sa cítila dobre, ale stále som si vravela, že ak to bude zlé, zmením opäť stravu, budem hľadať čo chcem jesť.
Dôležité je naozaj si uvedomiť, že existuje mnoho vyznávačov rôznych životných štýlov a diét. Neustále budú pribúdať. Či už čo sa týka športu, alebo stravy. Mnohí z nich majú aj veľmi presvedčivé argumenty. Čo si však vybrať? Akým smerom ísť?
Môj názor je, že by sme mali vychádzať zo samého seba. Premýšľať, porovnávať, hľadať, čítať, poradiť sa,  skúsiť. Brať do úvahy seba ako hlavný faktor, to ako kvalitne spávam, koľko oddychujem, či mám sedavú alebo fyzicky namáhavú prácu, či mám psychicky náročnú prácu, koľko stresu denne prežívam, aké mám zdravotné obmedzenia, ako som doteraz športoval, stravoval sa, aké mám rodinné prostredie, finančné možnosti, koľko času som ochotná obetovať, koľko chcem schudnúť, nakoľko zmenu chcem brať naozaj vážne atď...Určite sa budú niektoré faktory meniť, prispôsobovať, ale všetky pravdepodobne nie a hlavne to nepôjde zo dňa na deň. Dôležité je aj nepodľahnúť nejakej novej modernej diéte a vravieť si, že však vydržím to mesiac  - schudnem aspoň 10 kíl a potom sa vrátim späť k tomu pôvodnému štýlu, z ktorého som pribrala. Na čo je to dobré? Ešte viac si dobabrať metabolizmus a telo. Brať celé chudnutie ako zmenu životného štýlu, ktorá ma bude sprevádzať celý život, nezničí mi zdravie a pomôže mi napredovať vo všetkých oblastiach života. Viem, je to zložitejšie ako nejaká 13dňová mliečna diéta alebo kapustová (prešla som si nimi), ale výsledok určite stojí za tú námahu.

Lucia

Nielen moja zmena

Chudnutie nie je až tak jednoduché hlavne v začiatkoch. Všade kam sa pohnete, máte nejaké nástrahy. Prídete ráno do práce, hneď vás kolegovia ponúknu nejakým chutným zákuskom, ktorý včera upiekli. Ak odmietnete so slovami, že držíte diétu, tak len pokrútia hlavou, však jeden zákusok ťa nezabije. Doma, ak tam nie ste sami, to tiež nie je veľmi jednoduché. Partner si po večery otvorí čokoládu a spráska ju pekne pomaly na posedenie. Vám len vykrúca nosom. Večery strávené s kamarátmi, tiež nemusia byť jednoduché, alkohol, nejaké tie čipsy a ponúkačky na seba nenechajú dlho čakať. Návštevy u mám a babiek sú kapitolou samou o sebe, však to asi poznáte J. Tie moje vždy navaria a nakúpia všetko čo som mala kedy najradšej a samozrejme to boli celkom kalorické bomby.

Vždy keď som predtým chudla, tak to bolo na tajňáša. Poznáte to? Radšej o tom nikomu nepoviem. Čo si bude myslieť? Ak to potom poruším, ako sa na mňa bude pozerať? Hanbila som sa za to, že som tučná a teraz chudnem. Tým, že som o tom chudnutí nikomu nehovorila akoby tá tučnota ani neexistovala. Znie to šialene, viem. U mňa to teda vyzeralo vždy tak, že kým som bola niekde vo svojom vákuu, tak mi strava išla podľa mojich predstáv. Vo vákuu je však žiť nemožné. Pokiaľ som len mierne naznačila svojmu okoliu, že chudnem, tak mi ponúkali a vždy som sa nechala prehovoriť, zlákať, podľahla som. Tentokrát som sa rozhodla hovoriť o chudnutí otvorene pred všetkými. Vždy som k tomu použila zázračnú formulku „musím, mám zdravotné problémy“. Táto veta odradila takmer všetkých, ktorí ma kedy ponúkli nejakým jedlom, ktoré mi do stravovacieho režimu nesedelo. Netrvalo dlho a pochopili, že to myslím naozaj vážne. Neviem, či som mala šťastie, ale po určitom čase prišlo to, že som zrazu nemusela čeliť nekonečnému ponúkaniu jedál, ale moje okolie ma začalo akceptovať. Teraz som už o svojej strave taká presvedčená, že aj človeku čo zatiaľ nevie ako sa stravujem proste rovno poviem, že takú potravinu nejem, alebo že nejem cukor a akosi mi už viac neponúknu. Toto neponúkanie jedla a nemusenie dookola vysvetľovať, prečo to nechcem jesť mi veľmi pomohlo. A ak sa našiel niekto kto to nepochopil, alebo mi len sem tam podotkol, že sa týram, tak som to riešila akceptovaním jeho názoru a pustením slov jedným uchom dnu a druhým von. Mala som aj ťažšie chvíle, kedy sa našli ľudia, čo mi vraveli, že si ničím zdravie, lebo ich známi si takou diétou zdravie zničili. Keď s tým prišiel aj môj priateľ po rozhovore s kamošom, tak som to brala ťažko. Nemysleli to zle, viem.Vtedy som si pozrela danú diétu a porovnávala so svojou stravou. Keď som viac pochopila svojmu stravovaniu, tak už som dané reči vôbec neriešila, lebo som vedela, že si neubližujem. Som veľmi rada, že som si hlavne v začiatkoch takúto „podporu“ veľmi nepripúšťala a išla si tvrdohlavo za svojim.

Ako sa zmenilo moje najbližšie okolie?

Najdôležitejší mi je človek, ktorý má ku mne najbližšie a to je môj priateľ. Od neho pociťujem obrovskú podporu. Nákupy robí výhradne on, pomôže mi pri domácich prácach, ťahá ma na výlety a vždy hľadá nové trasy, aby ma bavili. Postupne prechádza na stravovanie podobné môjmu. Všetky svoje nezdravé potraviny si vykladá na poličku, na ktorú nedovidím a keď vie, že mám chuť na niečo, čo nesmiem, tak si to nedá proste ani on, alebo sa zavrie s jedlom do izby. Je pre mňa samozrejme aj psychickou oporou a keď je zle, pripomenie mi, prečo som začala a čo sa mi už podarilo, ako som sa zmenila a ako sa mu moja zmena páči (nielen tá fyzická). Keď som sa prvýkrát od zmeny chystala k rodičom na víkend, boli vystresovaní, čo len ja budem jesť. Nakúpili toľko zeleniny, že by som to mala na 2 týždne. Mamine som vysvetlila čo a ako môžem a moje jedlo sa pre ňu stalo prirodzené. Keď mám prísť k nim, varí automaticky bez múky, do kapustnice nedá zemiaky, nakúpi mi kvalitné mliečne výrobky z trhu. Moje každé váženie a meranie prežíva viac ako ja a hneď ako môže mi volá a teší sa z každého výsledku. So všetkými s kým môže o tom hovorí, odovzdáva mi slová chvály od ľudí z mojej rodnej dediny pre mňa aj pre moju trénerku. A to veľmi povzbudí.  Tatino sa nezaprie, šetrí so slovami chvály a keď už tak mi povie, že som parádne schudla, ale ešte by bolo z čoho chudnúť :). Má pravdu. Moja nagyka (babka) mi veľmi rada vypekala rôzne zákusky. Keď sme mali celodennú akciu sadenia papriky, všetkým priniesla koláče a buchty. Mne priniesla mladučký hlávkový šalát. Obrovskou pomocou je pre mňa aj to, keď ma doma nabalia domácou zeleninou, bylinkami, mäsom, vajciami, orechami. Mňam. Priateľova rodina nabehla na akceptáciu môjho stravovania rovnako super.  Keď som vonku s kamarátmi, nevadí im, že si väčšinou nedám pohár vína. Zvykli si už aj na to, že si k nim donesiem vlastné jedlo a tým ich sa neponúknem.

Priateľ, rodina, kamaráti a ďalšie moje okolie akceptuje moju zmenu. Všetci mi neskutočne pomáhajú. Každý z nich vyjadruje svoju podporu inak. Niektorí ma pochvália, alebo mi povedia, že ma skoro nespoznali, alebo mi len neponúknu jedlo, ktoré by som nemala jesť, prípadne mi dali lajk na nejaký môj status o chudnutí. Niektorí sa motivovali a začali tiež so zmenou a to ma veľmi teší. Neskutočná vďaka im patrí. Bez nich by to išlo veľmi veľmi ťažko, ak vôbec.

Hovorte o svojej zmene životného štýlu, tá podpora od okolia neskutočne dobíja energiou, radosťou a chuťou pokračovať. Jasné, nájdu sa aj neprajníci, ale tých, čo vás podporia bude určite oveľa viac a prebijú tých negatívne mysliacich a pôjde to oveľa ľahšie :).

Lucia

Upísala som sa diablovi

Alebo dnešná dohoda s mojou trénerkou Monikou. Z nevinného minulotýždňového len tak mimochodom z Monikiných úst „mohli by sme upgradeovať stravu“ sa po dnešnej konzultácii stala poriadna dohoda s jasným cieľom kam, kedy a ako sa dostaneme. Ideme dať tým kilám navyše poriadne zbohom.

Kam sa chceme dostať?

Stanovila som si cieľ, že dosiahnem váhu 60 kilogramov. Samozrejme, že sa chcem zbaviť hlavne nadbytočného tuku, žiadny úbytok svalov sa nepripúšťa, tie môžu jedine rásť na váhe.

Dokedy?

Svoj cieľ dosiahnem do 31.12.2015.

Ako?

Zmenili sme pravidlá stravovania. V mnohom mi to pripomína moje začiatky, kedy som si všetko čo som vkladala do úst vážila, zapisovala, počítala. Mám presne stanovené zásady, ktorých sa budem držať a samozrejme podľa potreby sa budú meniť v čase. Každé sústo, čo sa mi dostane do úst musí prejsť mojou kontrolou a váhou. Krabičky, krabičky a ešte raz krabičky :D. 

Čo sa týka športu, budem mať 3krát do týždňa silový tréning s Monikou. Ostatné voľné dni mi tiež Monika zaplnila či už intervalovými tréningami, tréningami na hlboké svaly a aj na rozvoj kondičky. Budem mať maximálne 1 deň bez športu v týždni.

Otužovanie. Striasa ma od zimy už len pri tomto slove, ale zaviazala som sa, že spravím maximum pre svoj cieľ. Od dnes sa teda aj otužuje. Pekne postupne, až sa dostanem od nôh až ku kúpeľu.

Je to pre mňa výzva a týmto sa z nej stáva aj verejný záväzok.

Sledujte moju cestu, bude to určite zaujímavé a pevne verím, že plné vzostupov, s pádmi nepočítam J.

Čaká nás aj váženie, meranie, fotenie, všetko bude pravidelne zaznamenávané.

Ďakujem za každú jednu podporu a pamätajte, na konci decembra bude na váhe svietiť číslo 60 kg.

Lucia