streda 7. decembra 2016

Zapekaná kapusta

Koložvárska kapusta je jedlo, ktoré mám veľmi rada. Chcela som však pre mňa prijateľnejšiu verziu, tak som skúsila a vyšlo to. Na klasiku od babky to síce nemá, ale moju klasickú to určite prevyšuje J. Presné množstvá neuvádzam, keďže to robím vždy od oka. Ak nestojíte v kuchyni prvýkrát, určite sa to podarí aj takto.

Potrebujeme:

  •         hovädzie mleté mäso 
  •          kyslú kapustu
  •          mrkvu
  •         cibuľu
  •          bravčovú masť
  •          cesnak
  •          vajce
  •          soľ, korenie





Na bravčovej masti opražíme cibuľku a pridáme hovädzie mäso, všetko spolu povaríme do zmäknutia mäsa. 
Ochutíme soľou, korením a cesnakom.
Na bravčovej masti opäť opražíme cibuľku pridáme kyslú kapustu. 
Krátko podusíme a kapustu máme pripravenú. 
Nastrúhame mrkvu, do ktorej pridáme vajce, prípadne 2 podľa množstva mrkvy.
Vrstvíme do zapekacej misy. Na spodok dáme mrkvu, potom kapustu, mäso, kapustu a znova mrkvu. 
Dáme zapiecť do trúby, kým nám mrkva nechytí trocha hnedastú farbu J.


Dobrú chuť 

pondelok 17. októbra 2016

Pokračujem...


Môj posledný príspevok z júna bol o tom, ako som zase chorá....Spustila sa lavína všetkého možného a ja som skrátka prestala mať chuť byť tu na stránke nejako veľmi aktívna. Nebudem opisovať čo všetko bolo za tým, nemám potrebu obhajovať sa, som s tým ok sama pred sebou. 
Posledné týždne som sa sústredila na kvalitný oddych, upratanie hlavy a cieľov v živote.
Prestala som riešiť svoju váhu, lebo niekde v podvedomí som stále mala hlas, ako musím toto a hento, ako musím byť chudá, musím cvičiť, lebo....Vytratilo sa chcem. Chcela som to „chcem“ znova nájsť.
Jasné, pribrala som nejaké tie kilá. Aj ma to štvalo, ale viete čo? Som za to aj rada, lebo ak by som sa neprestala sústrediť na chudnutie, neprišla by som na mnohé veci, ktoré sú v mojom živote potrebné. Nechcem, aby to vyznelo, že sa teším, že som tučnejšia, slabá, s malou kondičkou. Kto by sa aj tomu tešil.. Len chcem povedať, že mám v živote aj dôležitejšie veci a ja som na ne zabúdala.

A čo teda ďalej?

Rozhodla som sa, že nechcem ostať ako chodiaca kôpka nešťastia, ale chcem pracovať na sebe a svojich cieľoch.
Viac času trávim aktívne a využívam ho maximálne efektívne. Prihliadam pri tom hlavne na svoje potreby a potreby zopár najbližších ľudí.
Aj v negatívnych veciach hľadám niečo, čím ma daná situácia obohatí v pozitívnom slova zmysle. 
Stravu neidem rozoberať podrobnejšie, keďže sa mi pridružili zdravotné problémy, s ktorými sa skrátka učím žiť......
Čo sa týka pohybu – prihlásila som sa na dva pohybové kurzy, takže mám pravidelné cvičenie mimo domu 5krát do týždňa. A som s ním zatiaľ veľmi spokojná J

Prestala som chudnúť. Začala som sa plne sústrediť na život, zdravie, výkonnosť. Chcem napredovať, zlepšovať sa a smerovať k svojim cieľom. 

nedeľa 19. júna 2016

Zdravie v hlavnej úlohe

Opäť chorá. Zase? Len to nieeeee. Fakt nie. Vydržala som byť zdravá 2 týždne, keď som pomaly nabehla na svoj režim (rozumej konečne riadny tréning a ešte aj na bajku rýchla stovečka), opäť nejaká pliaga v podobe hlienov, straty hlasu a divokého kašľa. Takéto obdobia sa mi prestriedali za posledné mesiace viackrát. Väčšinou som to elegantne preležala počas víkendu s čajmi, bylinkami a medom. Posledné dve choroby so mnou riadne zamávali a niekoľkodňový oddych v posteli ma neminul. Pre pár dňami som si veru aj poplakala, keď som v práci prišla o hlas. Nie je to jednoduché. Hoci je to len hlúpy kašeľ a sopeľ. Keď je to už po niekoľkýkrát tak to so psychikou zamáva. Tešila som sa na dovolenku. Máme ísť do Švajčiarska a Talianska, samozrejme bicyklovať. Veľa bicyklovať. Pri každej chorobe sa mi objavila pred očami dovolenka a jej stále viac a viac vzdialená predstava, lebo však môj zadok si dovtedy nestihne zvyknúť.. 16 dní strávených na bicykli bez nejakej aspoň menšej prípravy je hlúposť. Asi by mi odpadol zadok, nohy a len by som všetkých zdržovala. Uplne ma to zdeptalo.
Jasné, som so sebou nespokojná, nejem uplne tak ako by som mala, lebo mi väčšinou nič nechutí a potom keď mi chutí, tak telo akoby dobiehalo dni, kedy nechutilo. Nie že by som sa teraz prejedala koláčmi, pizzou a neviem čím všetkým možným, to zase nie....Zo 6 dní športovania za týždeň sa stalo medzichorobných 1 až 5 dní ľahkého pohybu, nech telo nešokujem po dlhšej pauze a po chorobe. Potom samozrejme bum ďalšia choroba. Teda priberám. Na váhu som sa nepostavila radšej, ale cítim to na sebe. Nie je mi to vôbec príjemné, ale aspoň mi je jasné, že ak nebudem športovať, tak naozaj sa zo mňa stane postupne tá vorvaň, ktorou som bola pred rokom a pol....
Áno, mala by som niečo spraviť so svojou imunitou, ale zatiaľ vidím jediné riešenie vydržať ešte 3 týždne. Následne počas dovolenky byť konečne bez tých všetkých detských baktérií, ktorým moje telo nedokáže odolávať. Nepamätám totiž časy, kedy som bývala takto často chorá. Vyskúšala som už kopec vecí, základ je u mňa pohyb, otužovanie, zdravá strava, veľa veľa zeleniny, cesnak, rôzne bylinky, dokonca aj prírodné vitamíny, dostatok spánku, čo najmenej rozčuľovania, veľa pohybu vonku, časté umývanie rúk v práci. Neskúšala som ešte nosiť rúšku. Ale neviem ako by som s ňou rozprávala a asi by som sa aj hlúpo cítila....

Nebolo mojim cieľom sa týmto nejako vyhovárať, len chcem poukázať na to, že máme v živote chvíle, kedy sa nám až tak skrátka nedarí. Neviem, či je dobré bojovať za každú cenu na splnení si nejakých cieľov, keď zdravie nepustí. Možno som ani nespravila maximum preto, aby som neochorela, možno sa dalo viac. Netuším. Ale už som sa dlho motkala v bludnom kruhu. Tak som nahodila novú stratégiu. Prestala som sa hnevať na to, že som opäť chorá, ukľudňujem psychiku ako sa len dá a čakám, čo to moje telo spraví s chorobami, ako sa s tým všetkým vyrovná, či zaberie hlavne oddych a zdravý životný štýl.  Netuším, kam pôjdeme na dovolenku, ani kedy zhodím tých pár nadbytočných kíl, prestala som plánovať, čo bude keď budem zdravá......Budem riešiť najprv to, aby som bola uplne fit a potom postupne snáď opäť poriadny šport. Veľmi mi chýba. Fakt je návykový J

pondelok 18. apríla 2016

Medvedia polievka

Polievka z medvedieho cesnaku je veľmi rýchla a chutná.

Potrebujeme: 

  • medvedí cesnak
  • cibuľa
  • smotana na varenie - 500 ml
  • maslo
  • soľ, korenie




Cibuľu nakrájame, osmažíme na masle. Ja používam celkom veľa masla. Medvedí cesnak umyjeme, pridáme do hrnca, zalejeme vodou. Dávam cca 500g medvedieho cesnaku, zalejem len toľko vody, že to cesnak akurát zakryje. Nech je polievka hustejšia. Ochutíme soľou a korením. Chvíľu povaríme. Rozmixujeme a primiešame smotanu na varenie. Polievku podávam s varením vajíčkom. 

Dobrú chuť :)

nedeľa 20. marca 2016

Nátierka s medvedím cesnakom

Sezóna medvedieho cesnaku je práve aktuálna a nám sa včera podarilo nazbierať peknú kôpku.
Dnešné raňajky boli táto chutná a zdravá dobrota.


Potrebujeme:

  • 25g medvedieho cesnaku
  • 250g tvarohu
  • 1 lyžičku olivového oleja
  • vlašské orechy
  • soľ






Medvedí cesnak nakrájame nadrobno, alebo rozmixujeme. Jeho množstvo závisí aj od sily cesnaku. Môžete si dať menej, ale aj viac. Pridáme tvaroh, lyžičku olivového oleja a soľ. Poriadne zamiešame, alebo si pomôžeme mixérom. Na záver prihodíme vlašské orechy. Množstvo závisí od toho, nakoľko ich máte v nátierkach radi. Ja ich rada mám a teda tam išla jedna hrsť na menšie kúsky rozdrvených orechov. 
Moja príloha k nátierke bola čerstvá mrkva :). 

Dobrú chuť :)




pondelok 15. februára 2016

Preč s výhovorkami - nemám peniaze

Chcela by som zmeniť životný štýl, ale nemám dostatok peňazí. Zdravá strava je veľmi drahá a na posilku nemám peniaze a ešte ju mám aj ďaleko od domu. Poznáte?
Mám pocit, že stále viac a viac ľudí okolo mňa veľmi často rieši práve finančné problémy.... Neviem, či je to nami ľuďmi, alebo našimi platmi, alebo len tým, že vyhadzujeme peniaze na hlúposti, alebo ich naozaj nemáme,lebo.....Faktom je, že peniaze k životu potrebujeme.
Ale na zdravý životný štýl ich naozaj nepotrebujeme až tak veľa, aby sme museli práve peniaze používať ako výhovorku, prečo nezmeníme náš životný štýl a nezačneme so sebou niečo konečne robiť. 
Keď niekomu poviem ako sa cca stravujem, jeho druhá reakcia býva, to musí byť drahé. Však tie náhrady veľa stoja..Aké náhrady? Ako čo mám nahrádzať cukor, alebo múku? Prečo? Nerozumiem tomu veľakrát.....No nič, trocha faktu. Za rok  priemerne náš mesačný výdavok na jedlo pre dvoch ľudí vzrástol takmer presne o 33 eur. Čo je na osobu o 16,50 eura mesačne viac ako keď sme veľmi neriešili čo vkladáme do úst. Zvýšené výdavky tvorí u nás najmä väčšia spotreba mäsa a rýb, keďže predtým som hlavne mäso nejaký čas takmer vôbec nejedávala. Je mi jasné, že niekto nemá ani toľko navyše, ale ak začneme meniť svoj jedálniček tak kopec vecí jednoducho prestaneme kupovať a tým nám ostanú peniaze na potraviny, ktoré sme kupovali pomenej, alebo práve na kvalitnejšie a o niečo drahšie potraviny. Už len keď prestaneme kupovať somarinky ako sladkosti, malinovky, ochutené jogurty, kvantá pečiva, slané pochutiny, párky a salámy, alkohol, polotovary, tak máme kopec ušetrených peňazí, ktoré môžeme využiť na potraviny prospešnejšie zdraviu. Mnohokrát aj kvalitnejšiu zeleninu a ovocie zoženieme od "susedov" za prívetivejšiu cenu ako v supermarkete.
Šport tiež nie je drahá záležitosť. Ja som si síce ako som už dávnejšie písala zaplatila trénera, čo nebolo uplne lacné, ale... Tréner, drahý luxus? . 
Avšak, na samotný šport zase toho až tak veľa nepotrebujeme.
Do fitka sa nechodíme predvádzať, ale cvičiť. Ja som si vyhrabala zo skrine moje obľúbené, hoci ošúchané tepláky. Plus som si kúpila ešte jedny a tenisky. Áno, nosila som dvojo teplákov dokola 6 mesiacov a všetkým naokolo bolo jedno, či nosím legíny za 50 eur, alebo tepláky za 10 eur. A ak by im to jedno nebolo, nevadí, mne to jedno bolo :). Investovala som ešte do tenisiek, asi 20 eur. Po čase som si kúpila ešte jedny na beh.
Toto mi uplne stačilo na to, aby som začala.
Permanentka do fitka je ďalším výdavkom, áno. Záleží od lokality, ale ak človek chce, tak aj na túto položku niekde našetrí. Menej kávičiek v meste, alebo oželieť sem tam kino, alebo každý mesiac nový kus oblečenia?  Ak by to náhodou nešlo, nevadí.  Máme predsa svoje telo a nejaký ten priestor v byte tiež. Cvičte s vlastnou váhou. Ide to. Ja cvičím viac ako rok a na domáce cvičenie nedám dopustiť. Dokážem sa aj doma zničiť tak ako vo fitku ak chcem.
Ja som po čase investovala do takých drobností ako švihadlo, intervalový časovač (keď ma prestalo baviť sledovať čas na mobile), gymnastické kruhy a fitlopta, jedny jednoručky.  To je všetko čo mám takto doma po ruke a stačí mi to.
Je mnoho druhov pohybov, ktorým sa môžete venovať a sú zadarmo, alebo len s malou investíciou peňazí. Napríklad spomínané cvičenie doma, tanec, prechádzky, behanie, turistika. Korčule a bicykel majú prvotnú väčšiu investíciu, ale mne sa teda už riadne vrátila, keďže bajky využívam aj ako dopravný prostriedok nielen v rámci mesta..
Bez ohľadu na to, koľko čo stojí...Ja osobne tieto investície beriem ako investíciu do seba. Do svojho tela, psychiky, zdravia. Minimalizovali sa mi výdavky na lieky a aj čas strávený u lekárov. Zlepšilo sa mi zdravie a chuť do života a to mi za tých pár eur navyše, resp. uskromnenia sa v inej sfére, aby som mohla investovať peniaze do svojho zdravia, naozaj stojí :). 

nedeľa 31. januára 2016

Brokolicovo – paradajková polievka

Keďže je zima a obchodové zimné paradajky nemám rada, použila som paradajkový pretlak. Ten mám domáci, bez pridaného cukru.

Na túto veľmi jednoduchú polievku potrebujeme:
  •        1 väčšia cibuľa
  •        1 brokolica
  •        rajčinový pretlak – ideálne domáci
  •       cesnak
  •        maslo – aspoň 82% tuku
  •        soľ, korenie
  •        mozzarela







V hrnci roztopíme maslo (ja som dala cca 60g) a opražíme na ňom na väčšie kocky nakrájanú cibuľku. Pridáme nakrájanú brokolicu a zalejeme vodou. Vodu dáme len toľko, aby bola všetka brokolica akurát zaliata vodou. Nedávame jej viac, nech nemáme polievku riedku. Brokolicu povaríme, kým trocha zmäkne. Tesne pred dovarením pridáme cesnak. Množstvo cesnaku, podľa chuti. Ja dávam veľa cesnaku J. Osolíme, okoreníme tiež podľa chuti. Polievku odstavíme a ponorným mixérom rozmixujeme. Rozmixovanú polievku vrátime späť na platňu a pridáme rajčinový pretlak. Necháme polievku na miernom ohni zovrieť, prípadne ešte dochutíme.

Podávame s nakrájanou mozzarelou.

Dobrú chuť

utorok 12. januára 2016

Závislosť na jedle? Môj výlev.....ale aj tak sa nevzdávam

Sedím a dumám. Je človek závislý na jedle? Dá sa to? Je to naozaj len výhovorka, že nedokážem schudnúť, alebo to naozaj dokážem len ťažko ovplyvniť?
Neidem to rozoberať z hľadiska faktov a vedy, ale z hľadiska mojich pocitov. Vieme, že je kopec objektívnych dôvodov, ktoré ovplyvňujú to, čo jeme a naopak potom jedlo ovplyvňuje aj to zdravie, aj tie hormóny.....

Máááááám strašnú chuť na niečo. Júúúú, dala by som si koláčik. Tak si dám koláčik, potom si dám chlebík so syrom, hej a ešte jednu čokoládku, dám si len kocku, sľubujem. Sakra zjedla som celú tabuľku.....Našli ste sa v tom? Stáva sa vám to? Mne sa to voľakedy stávalo často. Prestalo to pred rokom. Sekla som s tým zo dňa na deň. Cez tieto Vianoce som popustila uzdu, neprejedala som sa, to nie. Napiekla som si zdravé verzie koláčov, vyberala som si, čo jesť a čo nie. Avšak nestrážila som ti to tak ako obvykle. Pohyb bol minimálny, telo si vypýtalo pauzu. Potom som ochorela, med sem a tam. Nechuť na zeleninu, chrúmala som len ovocie. Všetko prešlo a opäť do svojho režimu. Avšak rodinná oslava, super šalát na obed, som zachránená, mňam, kúsok torty si predsa môžem dovoliť. No len na ďalší deň skrat. Ani neviem ako a bolo toho vo mne aj to čo by som inak nedala. Fakt neviem ako. Nezaberalo nič z mojich obvyklých už overených vecí ako sa nespustiť. Žalúdok toho nepoňal veľa, ešteže tak. Avšak som si povolila uzdu aj druhý deň (túto vetu by som mala dať pravdivo - prežrala som sa ako žalúdok pustil...) STOP. Povedala som si, dva dni stačilo. Telo však kričí daj si ešteeeeeee. Však jedna čokoláda ťa nezabije. Brucho kričíííí, nieeeeee, však som nafúknuté, ser na to, bude to len horšie.
Telo si žiadalo po chorobe pohyb. Už som ho rozhýbala, aj fajnová svalovečka bola, túra tiež, ruky a chrbát dostali tiež zabrať. Aj som sa čudovala, že som sa aj bez taktovky trénerky dokázala takto krásne zničiť. Priznám sa, aj ma to potešilo, nečakala som, že viem byť na seba taká prísna a v duchu si zakričať, Zabeeeeer, ty to dáš a naozaj to aj dať. Avšak. Dnes moje telo kričí, ser na cvičenie. Hlava dáva logické dôvody, choď na to, zacvič si, bude ti oveľa lepšie, prestaneš myslieť na jedlo, ktoré ti nerobí dobre. Avšak nejaký malý škriatok tam v pozadí behá a našepkáva mi, prídeš domov a dáš si čokoládu, ešte lepšie, zbehni do obchodu a kúp si niečo ešte chutnejšie a hlavne veľa. A tak sedím a radšej neidem domov, len aby som sa doma neprejedla. Bol by to tretí deň. Nie to nechcem. Fuj, bude mi ešte horšie. Ale ten škriatok tam stále je....

Ako dať takúto krízu? Zvalím to na svoje hormóny a budem v tom pokračovať a ešte viac sa cykliť?
Natíska sa mi otázka. Som závislá na jedle a spustil to ten kúsok torty, alebo len ja som sprostá a proste som popustila vôľu? Je to nevyliečitelná závislosť ako alkoholizmus? Len s tým rozdielom, že jesť naozaj niečo musíme? Nevieeeem. Naozaj sa to ťažko ovláda. Je určite mnoho faktorov a aj mnoho možností, ako a prečo sa neprejesť, len sa nad nimi možno nezamýšľame. Neriešime,alebo to  začneme riešiť príliš neskoro a z občasného prejedania a nepohybovania sa stane náš štýl, ktorý prerastie, doslova prerastie do obludných rozmerov. Ja sa nechcem vrátiť späť na tú cestu. Avšak dnes som si uvedomila a pochopila som slová ľudí okolo mňa, že oni by to nedali. Že to muselo byť náročné. Že musí byť náročné prestať jesť niektoré veci. Mne to išlo nejako kupodivu veľmi ľahko. Našťastie prvá kríza nechala na seba čakať  rok (netvrdím, že som si občas za ten rok nezobla niečo, čo by som nemala, ale nebola to kríza, jedla som tie veci zámerne, premyslene). Teraz si uvedomujem, že je to naozaj ťažké, lebo ani ja som sa ešte pred hodinou nechcela vzdať toho sladkého. Premýšľala som, prečo to všetko robím, vracala som sa k svojim začiatkom, k fotkám, ale ani to mi nepomáhalo. Proste to niečo vo vnútri mi kričalo, nažer sa ty krava, na čo ti je to zdravé jedlo. Všetky argumenty, informácie zo školení, načítané články, slová od trénerky, dobré pocity po cvičení, super energia, išli v tej chvíli bokom. Uplne bokom. Bolo mi to srdečne jedno, ja som len chcela jesť. Určite by sa našli odborníci, ktorí by mi tieto moje pocity vysvetlili neviem akými poučkami, prečo sa to stalo, ako tomu predísť a iné bla bla bla... Ale v tej chvíli by ma to absolútne nezaujímalo. Myslím, že ma to nezaujíma ani teraz. Asi to nie je správny postoj. Možno by som si to mala rozanalyzovať a prísť na to, prečo sa to stalo, a predísť tomu tak do budúcna. Ale ja nechcem. Dôležité je momentálne pre mňa len precítenie tých pocitov. To ako som sa cítila, keď som to jedlo chcela, keď som mu odolávala, keď som mu neodolala a  jedla ho, ako som sa cítila po tom.....
Teraz už viem, že sa chcem opäť držať svojej cesty. Teraz už viem, že zdravý životný štýl je oveľa lepší. Nepomohli mi k tomu žiadne poučky, žiadne informácie a rozpamätanie, že sa cítím pri zdravej strave lepšie, ani slová od priateľa..... Nejako som si pocity utriasla, zamyslela sa ani neviem nad čím, ani neviem, či som sa zamyslela, alebo či len precítila. Proste už viem, že môžem ísť domov :).

P.S. Mne už nechutí ani tá poondiata hnusne sladká čokoláda a ani presladený koláč, do ktorého dávam polovičnú dávnu cukru.......